Ilustračný obrázok: Pixabay
So Zemou som sa miloval
Je ako Hébé – večne mladá
Nebola Láska z olova
Do Božích rán som prsty vkladal
Oddala sa mi bez vzdoru
A predostrela blahé vnady
Voľačo pluhy preorú
Niečo sa vseje, niečo vsadí
Do riadkov sial som semeno
Do jamiek zdravé zrnká vtláčal
A kým mi prišla na meno
Venoval som jej štebot vtáčat
Na prsiach som jej spočinul
Objímal, keď som v tráve ležal
Sňal som z nej vinu Evinu
Nie je Svet púhy zo železa
Počala Mať, keď nastal čas
Vydala z lona živé plody
Rašia a kvitnú vôkol nás
Pôrody idú do Prírody
Siaha nám démon na hlavu
Živí nás Matka v Božom mene
Pamäť má ľudstvo deravú
Zabúda človek na Korene…
D r a g o 27052024
Pridaj komentár