Ilustračný obrázok: Pixabay
Vymyslel ktosi, že Čas prší
Možno má svoje oblaky
Skúšam sa pýtať, Čas však mlčí
Pozerám na zem do mláky
Vidím len vodu, pod ňou nebo
Monády Času neuzriem
Niekedy trpím času smädom
Pridržím jazyk na uzde
Pokým môj termín nevyprší
Mal by som byť aj v záruke
Zložím sa pod strom na návrší
Ustieľa Čas si na lúke
Vytuší on mňa a ja jeho
Skúsme to teda bez rečí
Keby sa raz Čas vylial z brehov
Nebude Vesmir v bezpečí
Mudrci vravia, že Čas lieči
Možno mi Dušu okropí
A keby som bol v nebezpečí
Poradí mi, jak z konopí
Keď nezaprší, aspoň kvapne:
Mesiace – týždne – minúty…
Nectiť si Čas by bolo trápne
Plynie, a tak je pri chuti
Chabý je Nečas vedľa Času
Nečas je vždy len dočasu
V Čase má každý svoju trasu
Z Času sa kvapky nestrasú
D r a g o 07022024
Pridaj komentár