Compiuta Donzella: Smutná samota

V tom období, keď rastie list aj kvety
a pre milencov nová radosť z vesny,
keď ako list a kvet sú v sade spätí
a vtáctvo spieva pre nich vence piesní;

keď v jemných ľuďoch ľúbosť hneď sa vznieti,
keď okrem lásky o ničom nik nesní
a každé dievča k milencovi letí –
iba mňa plač a muka v srdci tiesni.

Lebo môj otec do smútku ma hrúži –
lebo môj muž, vraj, nemá byť ten istý,
po ktorom stále moje srdce túži,

no práve ten, čo mám ho v nenávisti.
Preto sa moje srdce stále súži
a neteší ma ani kvet a listy.

(preložil Viliam Turčány)