Ilustračný obrázok: Pixabay
Zahľadel som sa do večera
Neprahne spánok po noci
Hánkami oči popretieram
Málinko jazyk orosím
Poprosím Zem, nech napne uši
Monológ chce byť dôverný
Prepáči nech mi, ak ju ruším
Nenechá nech ma za dvermi
Zem je nám Matka, dcéra Božia
Aj sama Živá Bohyňa
Čo hriešne ruky do nej vložia
O to nás Život potkýňa
Pojala si ma po zrodení
Povila, mliekom kojila
Božiemu Duchu podriadený
Osud sa vo mne rozplýva
Ty si ma všetkým obdarila
(…Trvalo to, no došlo mi…)
Pre rozlet Duše silné krídla
Neplazím nech sa pri zemi
Tvojich som ňadier plody požil –
Čo rastie, saje z Tvojich pŕs
Zo Zeme tečie Život do žíl
Poživeň dôjde na obrus
Váľal som sa po Tvojej tráve
Píjaval vodu zo studní
Očistil telo v rannej riave
(…Ďakovať sme Ti zabudli…)
Aj Vzduch, čo dýcham, patrí Tebe
Zvieratá, stromy, kamene…
Spočíva naša sila v Chlebe
Spupný má oči zahmlené
Nevníma, že je Tvojim hosťom
Urve si – viac ho netrápi
Mohli byť ľudia zemským skvostom
Spravil z nich mamon atrapy
Viem, že som Zemi veľa dlžný
Aj že to nikdy nesplatím –
Zvedavá nie je na almužny
A nenávidí dukáty
Ďakujem Zemi, že som na nej
Prebýval a som teraz tu
Hladili ma jej drsné dlane
(…Len zuby mi už nerastú…)
Ďakujem Zemi prebudený
Vďačný jej za to, čo tu mám
Do nej ma Vesmír zakorenil
S Prírodou splýva Boží chrám
D r a g o 08122023
Pridaj komentár