Louise Labéová: Nepohŕdajte

Nepohŕdajte mnou, ó ženy, prosím, nie,
že milovala som a v srdce bodlo tŕnie,
múk uhlík žeravý sa na mňa sype, hrnie
a žaratokom bied páli ma v noci, dne.

Preplakané už. Och, vy nevyčíňajte,
že padla som. I tá, čo v cnosti stále trnie,
nech pečať hanby mi nevpáli tu plne,
bo Amor číha vždy. Nuž pozor dávajte.

Len slovíčko, a je už po obrane,
nepomôžu ti žiadne čary, zbrane,
keď podpálil ťa láskou smrtiacou.

A možno i pri menšom pokušení
vzplaniete väčšou vášňou v roznietení,
strhne vás ešte prudšou krútňavou.

(preložil Emil Boleslav Lukáč)