O tom, že veliteľ sa musí dobre vyznať v priestore budúceho boja.
Bez dobrej znalosti terénu – všeobecnej, ale aj konkrétnej – sa nič nepodarí ani tomu najvynaliezavejšiemu veliteľovi. Ako každá veda, aj tá vojenská si vyžaduje veľkú skúsenosť, ak v nej chce človek dosiahnuť dokonalosť. A tú je nutné získavať od útlej mladosti, nie až vo vojenskom veku. Starí historici tvrdili, že národy, ktoré vládli svetu, vyrástli v prírode a na lovoch.
Xenofón v Kýrovom životopise rozpráva, ako vo vojne proti arménskemu kráľovi prirovnal svoju vojnovú výpravu k lovu, akých s ním už jeho vojaci zažili mnoho. Mužov, ktorých vyslal do hôr, prirovnal k lovcom naťahujúcim osídla a oddiely, ktoré pochodovali nížinou, k honcom nadháňajúcim zver. Týmto spôsobom chcel vojakov zbaviť strachu tak, že im pripomenul činnosti, ktoré všetci dôverne poznali.
A práve cvičením sa v love sa najlepšie zoznamujeme so zvláštnosťami a charakteristikami terénu. A pretože charakter krajiny má všade určité podobné rysy, podľa vedomostí o svojej vlasti sa dokážeme orientovať aj v cudzej krajine. Ak nám však tieto skúsenosti chýbajú, potom v neznámom kraji tápeme príliš dlho a vo vojne to potom stojí priveľa času a ľudských životov, nezriedka aj náš vlastný.
Dodatok Mariána Moravčíka
Toto poučenie by si mali zobrať k srdcu všetci organizátori údajne ľavicových strán a všetci „revolucionári“. Ich terénom je sociálna štruktúra a psychológia ľudí, ktorých by radi viedli k „lepším zajtrajškom“. Darmo opakujú naštudované poučky, v skutočnom „teréne“ tápu, strácajú drahocenný čas a „životy“. Pôsobia ako mudrlanti, ktorí ukazujú priamu cestu na vrchol po spádnici smrteľne nebezpečných skalných stien.
Okrem toho, prakticky vôbec sa nevenujú „výcviku svojho vojska už od útleho veku“. Nechávajú tak mladých ľudí indoktrinovať a získavať zhubné návyky, ktorých sa už v dospelosti nie je možné zbaviť. Ak si neosvoja toto poučenie, bude škoda s nimi strácať čas v akýchkoľvek politických pokusoch, vopred odsúdených na nezdar.
Pridaj komentár