O tom, ako ľahko môže panovník stratiť aj dedičnú ríšu
Po zavraždení Servia Tullia, po ktorom neostal žiadny následník, mal ríšu pevne v rukách Tarquinius Superbus. Nemusel sa teda báť osudu svojich predchodcov, a aj tak nedopadol o nič lepšie. Dovolil si totiž odňať senátu všetku moc a slobody, ktoré Rímu poskytli predchádzajúci králi. Bol krutý voči ľudu a nadutý voči vplyvným rodom, tým si proti sebe poštval celú krajinu a nakoniec vyvolal vzburu, ktorá ho zmietla. Zneuctenie Lucretie jeho bezuzdným synom Sextom teda nebolo príčinou vzbury, len povestnou poslednou kvapkou do kalicha. Keby Tarquinius rešpektoval staré zákony a spravodlivo postupoval voči vlastnému synovi, ľud by sa proti nemu nevzbúril.
Po odstrašujúcich príkladoch chcem poukázať – kvôli tým, ktorí chcú dobre a dlho vládnuť a hľadajú poučenie – aj na žiarivé typy vládcov, ktorí svojim dŕžavám dokázali poskytnúť bezpečie a poddaným spokojný život: Timoleón z Korintu, Arátos zo Sikyónu, aj ďalší.
V nasledujúcej rozprave sa budeme venovať častému javu v dejinách, ktorý si zaslúži našu pozornosť – sprisahaniu (skutočnému synonymu slova „konšpirácia“).
Dodatok Mariána Moravčíka
Toto Machiavelliho poučenie je možné zovšeobecniť – panovník alebo vládnuca trieda nikdy nesmie dlhodobo zneužívať, či urážať, tých, od ktorých závisí ich moc. V dnešnej realite nie je jednoduché sa v tom vyznať, ale funguje to spoľahlivo. Napríklad v Gruzínsku si pani Zurabišvili vybrala, že jej moc závisí jedine od USA a na nikom inom v podstate nezáleží. Realita jej však ukázala, že všetko môže byť inak.
A to je memento aj slovenským politickým špičkám.
Pridaj komentár