O krvavom a nekrvavom prechode od slobody k porobe a naopak.
Väčšinou si nikto nevie vysvetliť, prečo sú niektoré prevraty úplne hladké a nekrvavé, a iné utopia v krvi nielen sprisahancov, ale celú krajinu.
V Ríme kráľa vyhodil zo sedla konzul, a okrem toho, že z mesta vyhnali Tarquiniovcov, nevytiekla ani kvapka krvi. Ak sa však použijú násilné prostriedky, krutosti nie a nie skončiť a strieda sa prevrat za prevratom.
Ak sa politické zriadenie štátu mení v zhode s verejnou mienkou, nie je dôvod ubližovať nikomu okrem panovníckeho rodu. Takto sa zrodila rímska republika po vyhnaní Tarquiniovcov alebo presne tak došlo k pádu rodu Medici v roku 1494.
Najnevyspytateľnejšie sú pre celú krajinu prevraty motivované nenávisťou a pomstychtivosťou ľudu, keď krutosť vlády presiahne znesiteľnú hranicu. Dejiny poznajú mnoho takých príkladov, kedy vytieklo doslova more krvi.
Dodatok Mariána Moravčíka
Hm… „prevraty motivované nenávisťou a pomstychtivosťou“… aj naše moderné dejiny poznajú mnoho príkladov, kedy sa krajina po búrlivom krvavom prevrate desaťročia nevie spamätať a nedokáže existovať normálne. Mám podozrenie, že akonáhle je veľmoc nútená opustiť určitú časť svojej sféry vplyvu, tak sa postará, aby za ňou zostal len chaos a zmar.
To isté hrozí u nás. Opoziční zahraniční agenti nerozprávajú o alternatívnej politickej vízii, nehovoria o rozvoji a prosperite. Ich posolstvá sú plné nenávisti, pomsty a organizovaného násilia. Je ťažké tomu vzdorovať, ale násilné metódy by len prilievali olej do ohňa.
Pamätajme na Machiavelliho. Keby bol prevrat v zhode s verejnou mienkou, nebol by dôvod na násilie. Tu je zrnko optimizmu, prečo sa im tie zločinné plány nemusia podariť.
Pridaj komentár