Ilustračný obrázok: Pixabay
Vláme sa ranný zvon do Duše cez uši
Zo snov sú franforce, ich konce netuším
Uzlík sa utrhol, ihla už nepichá
Odpiť som nestihol ani hlt z kalicha
Doplna naliali. Pár kvapiek navyše
Vytušiť stihol som milostný úmysel
Usmiata Venuša sťa zore nachová…
Ranný zvon do veže nádeje pochoval
Márne sa dobýjam ta, kde sny prestali
Nepohnem Morfeom, srdce má zo skaly
Ja mám pôst. Venuša bohvie s kým vrávorá
Trúchliace havrany prilietli do dvora.
Ranný zvon bez piety na veži dozvoní
Raz poet vyriekol: Neumriem na koni
Život je iba sen. My – hracie figúrky
Zdravím Vás, Andersen! Poďme na potulky…
D r a g o 16102016
Pridaj komentár