Po svadbe hneď sa odobrali Andromeda aj s Perseom Na Serifos, na ostrov malý. Za svojim idú, za cieľom…
Prípravy sú už v plnom prúde – Nakryté stoly, hostia tu. Na tento deň sa nezabudne, Nedrží nikto diétu…
A už sa more čierne vzdúva, Valia sa vlny na skaly. Sandále junák nevyzúva, Voda sa k deve privalí…
Opúšťa junák smutné kraje, Sandálom krídla naladí, Z kapsy krv kvapká neustále – Kvapky menia sa na hady…
Zatúžil už len po Serife, Ostrove, kde ho čaká mať. V Osude vždy však čosi škrípe… V Afrike musí chvíľu stáť
Kúštik už iba od západu, Kameňom čo by dohodil, Navôkol sily temna vládnu, Zočil už ostrov gorgoní…
Opúšťa baby rozhádané, Iné už ony nebudú. Do hája zeleného zahne, Požehnano buď Osudu.
Pobadá, že je na západe, Ďalej je iba smrť a noc – Kráľovstvo, ktorým Hádes vládne. Márne tu volať o pomoc.
V paláci kráľ ich očakáva – Polydektés, brat Diktisa. Pýta sa, kto je milá mama, Komnatu dá jej prichystať.
Tak sa aj stalo. Na svete je Perseus – boha Dia syn! Dedo sa ale neusmeje… Premýšľa – čože teraz s ním..?

