Ak chce človek čokoľvek významné vo svojom živote dosiahnuť, a prvou významnou vecou je opustenie svojej komfortnej zóny, musí sa vysporiadať so svojim strachom.
Naši najbližší nás často odrádzajú, s motiváciou, že chcú, aby sa nám nič zlého nestalo. Ale skutočnosť je taká, že majú veľa starostí s vlastným životom a ten náš by pre nich bol príliš…
Odvaha teda začína prijatím zodpovednosti.
Za svoj život, za rozhodnutia, za chyby a porážky. Rozhodnutím nedať sa riadiť hlasmi z vonkajšieho sveta.
A o tom je táto menej známa a zriedka hraná pieseň britskej skupiny Pink Floyd, zo začiatku 70-tych rokov. Zrodila sa z presvedčenia, že hudba nemá byť len zvukovou kulisou na zaplnenie prázdneho priestoru, ale má sa ľuďom prihovárať o životne dôležitých veciach.
You say the hill’s too steep to climb, chiding
You say you’d like to see me try climbing
You pick the place and I’ll choose the time
And I’ll climb the hill in my own way
Just wait awhile for the right day
And as I rise above the tree line and the clouds
I look down, hear the sound of the things you said today
Fearlessly, the idiot faced the crowd, smiling
Merciless, the magistrate turns ‚round, frowning
And who’s the fool who wears the crown?
Go down in your own way
And every day is the right day
And as you rise above the fear lines in his brow
You look down, hear the sound of the faces in the crowd
Hrešíš ma, že snažím sa liezť vysoko, príliš
Raz dokážem ti, že sa vo mne mýliš
Tak ukáž miesto a ja si zvolím chvíľu
A svojou cestou až na vrchol vyjdem
Len vyčkaj, kým nastane ten správny deň
Keď vystúpam nad špičky stromov, nad mraky
Pozriem nadol a dnešné slová zmiznú ako prízraky
Bez strachu idiot predstúpi pred ľudí, má úsmev
Z nafúkancov srší samá nenávisť a hnev
Vari bláznom je ten, kto korunu vzal na hlavu?
Svojou cestou zbrataj sa s davmi
Na správnu vec každý deň je správny
A keď povznesieš sa nad reflex vystrašených
Pozrieš nadol, tvoje srdce rozplynie sa medzi nich
Preklad: Marián Moravčík
Pridaj komentár